Už mám 1 rok !

Ahojte všetci !

Tak dlho som tu nebol ? Tak to som teda veeeeľa plienok odvtedy minul, čo ste o mne nič nečítali
Ani neviem, kde začať a či si na všetko spomeniem. No pokúsim sa.

Už mám rôčik, ktorý som oslávil s celou mojou veeeľkou rodinou. Dostal som darčeky a všetci ma vybozkávali, ale hlavné je popri tom ťuťuli muťuli – čo všetci robili, že ma véééľmi ľúbia.
Od toho piateho mesiaca do mojho prvého rôčka som sa vo veľa veciach zlepšil, zmenil a naučil.
Začalo to v máji, keď som sa začal otáčať na všééétky svetové strany a už som aj kopal maminu a tatina v posteli, ked som s nimi občas spinkal vo veľkej posteli. Neskôr som vytlačil ocka z postele a spal mimo nás, aby sa vyspal ráno do prace. To som mal rád, mal som mamu celú noc iba pre seba a mohol som sa váľať kade-tade.
Spinkal som vždy veľmi pekne, nebudil som sa nikdy veľa a keď tak iba na mliečko, v polospánku a ďalej sme s maminkou pekne spinkali aaaž do rána.
Moje papanie: Začal som viac a viac papať zeleninku (zemiačik, cukinu, mrkvičku, batát, petržlen, brokolicu). Neskôr som začal aj sladké ovocie a najviac mi chutili broskyne a marhule. A najviac sa mi zapáčilo, keď mi začala mamina dávať mäsko. A to mi chutí doteraz. Najprv som ho papal pomixované so zeleninkou alebo cestovinkami a od 10 mesiacov mi už maminka dáva kúsky väčšie a väčšie, lebo keď som mal presne 8 mesiacov mi vyšiel prvý dolný zúbok. Ďalší dolný zúbok mi vyšiel v 10 mesiaci a horné dva mi vyšli naraz spolu, keď som mal 11 mesiacov.
Čo sa týka mojich pohybových aktivít, som sa začal dávať na štvornožky v 6 mesiacoch a pohupoval som sa. Neskôr som už hádzal šípku dopredu a dotiahnuť som vždy musel tú ťažkú riťku vďaka veľkej plienke. Stále som toto dokola cvičil a cvičil až sa snaha premenila na úspech. Začal som takmer v 7 mesiaci štvornožkovať ako formula. Bol som všade !
A začal som trénovať ďalši náročný cvik, a to sedenie. Jooj, to bolo srandy. Padal som na všetky svetové strany, no najviac to bolo na pusinku, alebo dozadu. Bol som však statočný a málokedy som plakal. Raz som sa to však naučiť musel a tak som bol vytrvalý. Oplatilo sa. Začal som sedieť do dvoch týždnov a skoro rovnako ako som začal štvornožkovať som vlastne aj zachvíľku sedel. Krásne a vzpriamene. Som sa pri tom ale stále usmieval, veď ako vždy. Ale hlavne maminka mala radosť, lebo už som mohol pomaly sedieť hocikde a ona mi mohla dávať moje obľúbené mäsko.
A hneď zatým nasledoval ďalši krok..áno, KROK ! Začal som chodiť okolo nábytku a brúsiť si zúbky kdekoľvek sa to dalo (nechal som za sebou však vždy stopy – ohlodaný nábytok). Som zvedavý, tak som sa musel predsa dostať všade. Veď všade sú také zaujimavé veci, ktoré som ešte nevidel, no nie? Takže ako 8,5 mesačný som už toho vedel naozaj veľa. Som bol chlapčisko, typické blondaté usmievavé
No a teraz už mám rôčik a od 11 mesiaca sa snažím otravovať rodičov, nech ma vodia za ruky, lebo sa mi chce už strašne chodiť po dvoch nožičkách. Veď som už veľký chlap a začínajú ma bolieť kolienka Tak trénujem zasa. A to nielen seba, ale aj chrbáty mojich milujúcich rodičov. Mamina mi hovorí, že som ako Hurvínek. Ževraj ma to hádže kade-tade a chodím po špičkách. To sa nemôže tak sa snažím už dupať celými nôžkami. Zo dňa na deň je to lepšie a lepšie.

O ďalších mojich zážitkoch a veciach pre mňa nových, Vám napíšem nabudúce.

Váš Šimonko