Malý šibal, veľký úraz
Som všade, kde sa niečo šuchne, pohne, zavrčí a kde je niečo zaujímavé. Veď viete 
A tak raz v auguste 2015, niečo krátko po 8 mesiacoch, som sa hral v kuchyni pri mamine, ktorá varila. Len čo si odbehla (tuším na WC) tak som sa dostal k ostrej veci, ktorou bola vrtuľa z mixéru. Po mojom zamraučaní dobehla mamina a videla už len veľa krvičky a že sa smejem. Zobrala ma a skontrolovala čo sa deje. Mal som porezané pršteky. Môj brat rýchlo zavolal 112 a že ako mame postupovať. V tom momente prišiel ocinko z práce a zastavili sme krvácanie a pobalili sa na pohotovosť. Ja som sa usmieval a nič som neriešil, akoby mi nič ani nebolo.
V nemocnici nás pre môj vek uprednostnili a keď povedali mojim smutným rodičom, že to je na hospitalizáciu a operáciu, tak sa rozplakali. Vtedy som si trošku aj ja už poplakal, lebo mi to odväzovali, zaväzovali.
Prijali ma na detské oddelenie nejako okolo 20.00 a dostal som samostatnú izbu aj spolu s maminkou. Medzitým som sa odvážil, okúpal, išiel na RTG a čakali sme na operáciu, ktorá bola nutná, lebo jeden prštek som mal škaredo hlboko porezaný. Našťastie kostička nebola prasknutá, ako si mysleli pri RTG.
Okolo 01:00 som išiel s tetami sestričkami na iné poschodie, kde po náladovke si ma už od rodičov úplne zobrali. Mamina s tatom čakali v izbe, obhrýzali si nechty a mamina stále strašne plakala. Trvalo to takmer 45 minút, kedy ma doviezli v kočíku a spiaceho ma dali do postieľky. Mamina hovorí, že som nahlas chrápal ako starý chlap
Okolo 5:30 som sa zobudil a maminka si ma zobrala do postele a tam sme ešte spolu spinkali, dokým nás nezobudili sestričky ráno o 7:00.
Mamina si myslela, že mi niečo smiešne dali do infúzie, lebo som mal plno energie a stále som sa usmieval. Búchal som s práve zoperovanou ručičkou a nikto mi v tom nemohol zabrániť.
Prišli lekári, sestričky, upratovačky a všetci si ma tam chceli nechať, lebo že som hrdina a akoby sa mi nič nestalo.
V nemocnici sme pobudli 3 dni a išli sme domov.
Dávali sme pozor, aby sa mi ranka nenamočila a chodili sme na preväzy a kontrolu. Všetko prebiehalo veľmi dobre až sa to zahojilo úplne a neskôr som sa už mohol aj čľapkať vo vodičke.
Na pršteku mám trošku ružovú kožičku, ale rastiem rastiem a ani by ste už nezbadali, že kde som sa porezal.
Rodičia všetko ostré doma schovali a ja sa budem snažiť byť menej Zvedavko – ale nejako to nejde
taaak zatiaaaaaľ
Váš
Šimonko