Po sviatkoch

Ahojte priatelia !

Tak dnes už mám 2 týždne ! Ani sám neviem, ako rýchlo to ubehlo, a ja pomaly ale isto (rýchlo) napredujem. Doma (a aj vonku) sa stále niečo deje, ale poďme pekne po poriadku.

Vianočnú večeru som si moc neužil, veď ja stále papám, teda vlastne pijem mliečko. A aj to sa mi nie vždy chce – je to celkom namáhavé. Ale vždy keď sa poriadne napijem, tak sa mi chce veľmi spinkať Mamina s ocinom hovorili, že som dostal veľa darčekov. Čo to prosím vás je ? Ježiško mi priniesol pod stromček tóóóóľko veľa darčekov, až mi s rozbaľovaním museli všetci pomáhať – Mamina, ocino a aj Alanko. Tak teda ďakujem Aj ježiškovi, aj mojej rodinke, ktorá mi s tým pomohla. Na budúci rok už to zvládnem (celkom určite) sám.

Inak môj život prebieha celkom kľudne, papám – spinkám a takto dokola. Mamička sa o mňa vzorne stará a ocinko sa snaží starať o tie ostatné veci doma. Včera som však zažil niečo celkom úplne nové, aj keď to vlastne poznám… Čo to bolo ? No predsa kúpanie ! Celých 9 mesiacov v brušku som sa pohyboval vo vode, ako taká ryba. Od momentu, kedy som sa narodil, sa zo mňa stal úplný suchozemec. Nemyslite si, že keď som sa kúpal po takom dlhom čase, že som nedodržiaval hygienu ! Všetci sa o mňa starali, prebaľovali ma a umývali.

Včera som však opäť skúsil vodné prostredie vo vaničke. Nemyslite si, nemám len takú obyčajnú vaničku. Je to hotové “spa” ! Zatiaľ však budem využívať iba to, že sa vo vaničke budem člapotať. Priznám sa, že som si od toho pocitu vo vodičke už aj trošku odvykol, a tak sa mi to nie celkom páčilo. Celý kúpeľ naštastie trval asi 5 minút a ja som sa už potom vyžíval v mojej obľúbenej perinke. Predsa na ňu som si teraz zvykol viacej.

Napriek tomu, že ma maminka “núti” papať čo najviac, mne sa veľmi nechce. Či už s prsníka alebo z fľaštičky. Že vraj to nie je žiaden problém. Ja predsa viem, koľko potrebujem a kedy potrebujem papať (piť).

Dnes dokonca prvý krát vonku snežilo. Ocino mi sneh chcel aj ukázať, ale moc ma to nezaujímalo. Stalo sa to takto. Ocino vstal z postele, mohlo byť asi 10 hodín ráno a povedal: “Jééééj, sneží !”. Mamina samozrejme neuverila a tak sa ocino priznal, že len vtipkoval. Za 10 minút ale naozajsky snežilo ! Tak to som nevedel, že ocino má také schopnosti, využijeme to, keď mi bude chcieť najbližšie postaviť snehuliaka

Predstavte si, že si občas už aj kýchnem. Asi som trošku prechladol, ale nie je to nič vážne. Len si občas proste kýchnem a maminka mi vytiahla z nošteka 2 malé soplíky. Naštastie však nemám teplotu a teda sa veľmi teším, kedy budem môcť ísť von. A keď bude zase snežiť, možno mi nejaká vločka padne priamo na nos – na to sa teším najviac

V deň Vianoc ma boli pozrieť babka Eva s priateľom Pederom (zo švédska, ha !) a tiež aj môj strýko Tomáš. Zajtra, teda v sobotu, keď budem mať jubilejných 15 dní, príde ma pozrieť babka Gabika s dedkom Andrejom, tiež sa chystá teta Lucia so svojou dcérkou Sárkou – mojou sesternicou. Rodinku mám, ako ste si všimli, naozaj veľkú a to som nespomínal, že mám aj ďalšiu tetu. A a by som vás pomýlil, teta sa volá (tiež) Lucia, jej muž sa volá Edo a majú dcérku Lili a synčeka Leona. To je (okrem mňa) najmladší člen rodiny, má 20 mesiacov a ja sa veľmi teším, ako sa s ním budem hrať, keď trošku vyrastiem.

Nebudem vás už viac unavovať, ak ste to dočítali až sem, tak som veľmi rád. Asi sa o mňa zaujímate. Prosím pochopte, že zatiaľ so mnou nemôžte byť veľmi často, som ešte veľmi maličký a musím si zvyknúť na tento (pre mňa) nový svet.

Váš Šimonko