Tučko

6. januára 2015

Ahojte rodinka !

Úvodom vám prajem všetko len to najlepšie v novom roku, hlavne vela vela zdravíčka a šťastíčka ! Nech sa vám splnia všetky vaše želania, tak ako sa aj mojej mamine a tatinovi splnilo to novoročné želanie pred rokom. A aj preto som tu !

Naposledy som sem písal pred rokom, teda vlastne pred pár dňami, ale bol to rok 2014 a už je 2015. Pre mňa to zatiaľ až tak veľa neznamená, mám dôležitejšie veci. A to napríklad, že už mám vyše 3 kilá ! Pani doktorka (keď ma navštívila) povedala, že to bude iné, keď už budem mať tie tri kilá.

A naozaj, odvtedy vyzerám aj trošku plnšie, najmä v tvári A tiež som začal lepšie papať, mamička hovorí, že doslova hlcem ! Dôležité je, že papám už naozaj dosť, priberám a ako by povedali odborníci – prosperujem. Mama a ocino ma už trošku vetrajú. Že neviete čo to je ? No, prebieha to asi tak, že ma mamina oblečie, ako keby som išiel von, čiže vyzerám ako eskimák (komplet aj s čiapkou) a v izbe, kde spinkám otvorí okno na pár minút. Každým dňom na dlhšie. Vždy v tento čas si rád pospinkám a vôbec sa nepohnem

Včera (5.1.2015) som bol pre zmenu navštíviť pani doktorku ja. U nej v ordinácii. A ozaj, druhý krát v živote som sa viezol autom, keďže to nie je blízko. Husto snežilo, takže sme išli opatrne, pomaličky.

Pani doktorka Šimonkovičová (ale nie, naozaj sa volá Šimovičová ) to tam má veľmi pekné, všade také obrázky pre detičky. Opäť bola ku mne veľmi milá a mamine s tatom povedala, že všetko je v poriadku. Vážil som u nej presne 3090 gramov. Ďakujeme pani doktorka a vidíme sa opäť o mesiac.

Dnes, teda 6.1. sme boli prvý krát vonku. Tak naozaj. Ocino priniesol taký štvorkolesový kočík – predstavte si – iba môj ! Ale inak hocikomu požičiam, aby ste nepovedali. Mamina ma obliekla znova ako esikmáka (rukavice tento krát zabudla) a vyrazili sme. Vonku svietilo slniečko a vyzera byť naozaj veľmi pekne. Avšak teplota 2 stupne a severný vietor nebol úplne najpríjemnejší. Ja som to však všetko v tichosti vydržal, aby som mamu a ocina nerozčuľoval. Teda oni sa na mna (zatiaľ) ešte nikdy nehnevali. Dokonca ani poslednú noc, ktorú som celkom dosť buntošil a zaspal som až po piatom nakojení. Veď to môžeme všetci dospať inokedy, no nie ?

Večer ma (nás) prišla pozrieť ďalšia rodinka. Teta Lucia s ujom Edom, ich detičky – Lili a Leon. Lili je moja sesternička a Leonko moj bratranec. Nemohli prísť skôr, pretože boli všetci chorí, ale už sa našťastie z toho dostali. Nemusím vám hovoriť, že som sa opäť všetkým páčil. Veď komu by sa nepáčilo malé spiace batoľa ? Tak som nakoniec rád, že som už videl skoro celú rodinu.

A čo dodať na záver ? Myslím, že som sa dnes “rozpísal” (čítaj rozkecal) celkom dosť, tak snáď vás potešia na záver nejake pekné fotografie.