Malý šibal, veľký úraz

Som všade, kde sa niečo šuchne, pohne, zavrčí a kde je niečo zaujímavé. Veď viete :)
A tak raz v auguste 2015, niečo krátko po 8 mesiacoch, som sa hral v kuchyni pri mamine, ktorá varila. Len čo si odbehla (tuším na WC) tak som sa dostal k ostrej veci, ktorou bola vrtuľa z mixéru. Po mojom zamraučaní dobehla mamina a videla už len veľa krvičky a že sa smejem. Zobrala ma a skontrolovala čo sa deje. Mal som porezané pršteky. Môj brat rýchlo zavolal 112 a že ako mame postupovať. V tom momente prišiel ocinko z práce a zastavili sme krvácanie a pobalili sa na pohotovosť. Ja som sa usmieval a nič som neriešil, akoby mi nič ani nebolo.

Čítaj celý článok: Malý šibal, veľký úraz

Už mám 1 rok !

Ahojte všetci !

Tak dlho som tu nebol ? Tak to som teda veeeeľa plienok odvtedy minul, čo ste o mne nič nečítali :)
Ani neviem, kde začať a či si na všetko spomeniem. No pokúsim sa.

Už mám rôčik, ktorý som oslávil s celou mojou veeeľkou rodinou. Dostal som darčeky a všetci ma vybozkávali, ale hlavné je popri tom ťuťuli muťuli – čo všetci robili, že ma véééľmi ľúbia.
Od toho piateho mesiaca do mojho prvého rôčka som sa vo veľa veciach zlepšil, zmenil a naučil.
Začalo to v máji, keď som sa začal otáčať na všééétky svetové strany a už som aj kopal maminu a tatina v posteli, ked som s nimi občas spinkal vo veľkej posteli. Neskôr som vytlačil ocka z postele a spal mimo nás, aby sa vyspal ráno do prace. To som mal rád, mal som mamu celú noc iba pre seba a mohol som sa váľať kade-tade.
Spinkal som vždy veľmi pekne, nebudil som sa nikdy veľa a keď tak iba na mliečko, v polospánku a ďalej sme s maminkou pekne spinkali aaaž do rána.
Moje papanie: Začal som viac a viac papať zeleninku (zemiačik, cukinu, mrkvičku, batát, petržlen, brokolicu). Neskôr som začal aj sladké ovocie a najviac mi chutili broskyne a marhule. A najviac sa mi zapáčilo, keď mi začala mamina dávať mäsko. A to mi chutí doteraz. Najprv som ho papal pomixované so zeleninkou alebo cestovinkami a od 10 mesiacov mi už maminka dáva kúsky väčšie a väčšie, lebo keď som mal presne 8 mesiacov mi vyšiel prvý dolný zúbok. Ďalší dolný zúbok mi vyšiel v 10 mesiaci a horné dva mi vyšli naraz spolu, keď som mal 11 mesiacov.
Čo sa týka mojich pohybových aktivít, som sa začal dávať na štvornožky v 6 mesiacoch a pohupoval som sa. Neskôr som už hádzal šípku dopredu a dotiahnuť som vždy musel tú ťažkú riťku vďaka veľkej plienke. Stále som toto dokola cvičil a cvičil až sa snaha premenila na úspech. Začal som takmer v 7 mesiaci štvornožkovať ako formula. Bol som všade !
A začal som trénovať ďalši náročný cvik, a to sedenie. Jooj, to bolo srandy. Padal som na všetky svetové strany, no najviac to bolo na pusinku, alebo dozadu. Bol som však statočný a málokedy som plakal. Raz som sa to však naučiť musel a tak som bol vytrvalý. Oplatilo sa. Začal som sedieť do dvoch týždnov a skoro rovnako ako som začal štvornožkovať som vlastne aj zachvíľku sedel. Krásne a vzpriamene. Som sa pri tom ale stále usmieval, veď ako vždy. Ale hlavne maminka mala radosť, lebo už som mohol pomaly sedieť hocikde a ona mi mohla dávať moje obľúbené mäsko.
A hneď zatým nasledoval ďalši krok..áno, KROK ! Začal som chodiť okolo nábytku a brúsiť si zúbky kdekoľvek sa to dalo (nechal som za sebou však vždy stopy – ohlodaný nábytok). Som zvedavý, tak som sa musel predsa dostať všade. Veď všade sú také zaujimavé veci, ktoré som ešte nevidel, no nie? Takže ako 8,5 mesačný som už toho vedel naozaj veľa. Som bol chlapčisko, typické blondaté usmievavé :)
No a teraz už mám rôčik a od 11 mesiaca sa snažím otravovať rodičov, nech ma vodia za ruky, lebo sa mi chce už strašne chodiť po dvoch nožičkách. Veď som už veľký chlap a začínajú ma bolieť kolienka :) Tak trénujem zasa. A to nielen seba, ale aj chrbáty mojich milujúcich rodičov. Mamina mi hovorí, že som ako Hurvínek. Ževraj ma to hádže kade-tade a chodím po špičkách. To sa nemôže tak sa snažím už dupať celými nôžkami. Zo dňa na deň je to lepšie a lepšie.

O ďalších mojich zážitkoch a veciach pre mňa nových, Vám napíšem nabudúce.

Váš Šimonko

Rastiem, papám, prosperujem !

Ahojte všetci !

Na úvod, prepáčte mi hneď dve veci naraz… A to, že som sem už dlhšie nič nenapísal, a aj ten nadpis. Znie tak veľmi “komunisticky” (tato povedal, ja neviem čo to znamená).

Už z toho nadpisu je jasné, že som v poriadku, zdravý a šťastný medzi svojimi najbližšími. Konečne mám chuť sem opäť napísať. A je aj o čom ! Veď za tie 2 mesiace sa udialo tóóóľko nových vecí, že som už na niektoré dokonca aj zabudol :) Tak mi prosím prepáčte, keď tu nebude všetko. Ale určite sa ma môžte na čokoľvek opýtať.

Čítaj celý článok: Rastiem, papám, prosperujem !

Po dlhom čase…

Ahojte všetci !

Ani si už nepamätám, kedy som sem naposledy napísal. Určite aj vy ste (skoro) na túto stránku už zabudli, ale dúfam, že ste nezabudli na mňa !

Čítaj celý článok: Po dlhom čase…

Prvý mesiačik

Ahojte kamaráti !

Tak dnes sa vám musím pochváliť s ďalšou novinkou. Teda nie je to ani tak novinka (a hlavne všetci by ste to mali aj vedieť). No predsa to, že dnes mám už jeden celý mesiac !

Čítaj celý článok: Prvý mesiačik

Tučko

Ahojte rodinka !

Úvodom vám prajem všetko len to najlepšie v novom roku, hlavne vela vela zdravíčka a šťastíčka ! Nech sa vám splnia všetky vaše želania, tak ako sa aj mojej mamine a tatinovi splnilo to novoročné želanie pred rokom. A aj preto som tu ! :)

Čítaj celý článok: Tučko

Silvester 2014 / Nový rok 2015

Ahojte !

Tak je tu záver roka 2014 a ja zisťujem, že už som dlho nič nenapísal ! Idem to teda hneď napraviť a rozhodol som sa sem pridať po dlhom čase aj nejakú fotku, tak čítajte až do konca.

Čítaj celý článok: Silvester 2014 / Nový rok 2015

Po sviatkoch

Ahojte priatelia !

Tak dnes už mám 2 týždne ! Ani sám neviem, ako rýchlo to ubehlo, a ja pomaly ale isto (rýchlo) napredujem. Doma (a aj vonku) sa stále niečo deje, ale poďme pekne po poriadku.

Čítaj celý článok: Po sviatkoch

Vianoce

Ahojte všetci !

Som rád, že už konečne môžem písať z tohto miesta… Áno ! Pustili ma domov ! Ako som už spomínal, bolo to v pláne a doktorka doslovne povedala, že pokiaľ sa jej budem v utorok ráno páčiť tak ako v pondelok ráno, že ma v utorok pustia domov !

Čítaj celý článok: Vianoce

Ocinko

Dobrý večer !

Dúfam, že sa aj vám darí tak ako mne ! Každý deň priberám nejaký ten gram, každú chvíľu sa niečo v mojom živote zlepší. Podľa maminky a ocinka už dýcham naozaj veľmi pekne, a aj pani doktorka dnes bola taká rada, že mi dovolila zbaviť sa ďalších káblikov. Tie som mal pripnuté na hrudníku a monitorovali asi činnosť môjho malého, za to výkonného srdiečka.

Čítaj celý článok: Ocinko